Zo Slovenského štátu ušiel ako 17-ročný. Zostrelili ho, keď mal 22. Otto Smik bol jedným z najúspešnejších slovenských stíhačov a esom Kráľovského letectva.
Narodil sa v roku 1922 v meste Bordžomi uprostred Gruzínska, kde jeho otec počas prvej svetovej vojny padol do zajatia. Ako 12-ročný sa spolu s rodičmi dostal na Slovensko. Tu absolvoval letecký kurz na vetrone a neskôr v Žiline absolvoval kurz pre motorové lietadlá. V roku 1939 sa po vytvorení Slovenského štátu rozhodol emigrovať do Francúzska. Mal vtedy len 17 rokov.
Cesta však nebola jednoduchá. Asi 3 mesiace cestoval cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko a Turecko až do Iránu, odkiaľ sa mu v roku 1940 podarilo dostať na vojenskú základňu v Adge na juhu Francúzska.
Výcvik
Radosť však netrvala dlho, mesiac na to bolo Francúzsko obsadené Nemeckom a Otto musel spolu s ďalšími vojakmi odísť do Anglicka. Tu zahájil v roku 1941 výcvik, ktorý následne pokračoval v Kanade, kde získal výborné hodnotenia.
Výcvik ukončil začiatkom roka 1943 a bol prevelený k 312. stíhaciemu pluku RAF. Tu mal však problém s nesúladom anglických a československých hodností. Na vlastnú žiadosť bol preto neskôr prevelený k anglickému pluku, kde bol jeho úlohou doprovod bombardérov útočiacich na ciele v západnej Európe. Už v marci zaznamenal prvé vzdušné víťazstvá a v októbri získal od velenia RAF vyznamenanie Zaslúženého leteckého kríža D.F.C..
Vojenské operácie
Svoju úlohu zohrával aj pri vylodení v Normandii, kde útočil na nemecké línie a zásobovacie trasy vo vnútrozemí. Neskôr bol poverený zostrelovaním nemeckých striel V-1, ktoré útočili najmä na Londýn. Najväčší úspech pritom dosiahol práve on sám, keď počas jedného dňa zostrelil 3 tieto strely. Deň na to sa ocitol v tlači.
Začiatkom septembra sa zúčastnil operácie Ramrod, pri ktorej mali britské bombardéry napadnúť letisko Soesterberg v Holandsku. Pri návrate z akcie zaútočil na letisko Gilze Rijen. Kvôli silnej protileteckej obrane bol však trafený a musel núdzovo pristáť. S pomocou miestnych obyvateľov sa mu však uniknúť pred nacistickými prenasledovateľmi.
Neskôr sa mu podarilo dostať sa späť do Británie. Bol povýšený a stal sa veliteľom 127. stíhacieho pluku. Ako veliteľ však pôsobil len pár dní. Koncom novembra bol opäť zasiahnutý nemeckým protilietadlovým delom, no tentoraz sa mu už bezpečne pristáť nepodarilo. Následkom pádu vtedy len 22-ročný Otto Smik zomrel.
Po identifikovaní pozostatkov a ich prevezení na Slovensko získal hodnosť generálmajora vzdušných síl SR in memoriam.
Zdroj: Interez
