Ako mladým ľuďom vysvetliť, že extrémistické strany nie sú ideálne riešenie?

Tento blog píšem z pozície žiaka prvého ročníka gymnázia, netvrdím, že nižšie sa nachádza návod na vyriešenie celého problému ohľadom extrémizmu, no popíšem ho z pohľadu chalana, ktorý je dennodenne v kontakte s mladými ľudmi, ktorí v extrémizme vidia riešenie.

Prečo volia fašistov?

Napriek tomu, že je to mnohým jasné som sa rozhodol rozpísať aj toto, aby bol zvyšok článku”jasnejší”. Druhá Ficova vláda mala až príliš veľa ,,nevyriešených” káuz, ktoré sa veľmi riešili najmä medzi mladými, no trochu inak, ako u starších. Veľa žiakov v mojom veku totiž ani nevie, ako taká vláda vzniká. Nevedia, že na to, aby mohla vláda vzniknúť musí mať dôveru parlamentu – dostatok poslancov, nevedia rozlíšiť opozíciu od koalície a už vôbec nie ľavicu od pravice. Myslia si, že akonáhle je niektorá strana zvolená do parlamentu, tak je vo vláde, rozhoduje o všetkom čo sa v tomto štáte stane a pod. Tým pádom sú pre nich všetky štandardné politické strany zlé a potom pri výbere strany, ktorú budú voliť si vyberajú tú, ktorá najviac kričí, že vyrieši všetky ich problémy a má jednoduché riešenia, ktoré sa im zdajú byť rýchle a efektívne.

Druhý významný problém tvoria alternatívne médiá, ktoré sú najmä po Facebooku rozťahané viac ako dosť. Potom si už len málokto dá námahu overiť si, či je informácia ktorú šíria skutočne pravdivá, nakoľko obrázok dotrhaného dvojročného dieťatka spojeného so slovom “IMIGRANTI!!!” je oveľa ,,zaujímavejší” než fakt, že to dieťatko je z druhej strany zemegule a bolo obeťou domáceho násilia v bielej rodine.

Je teda možné nejako zmeniť ich zmýšľanie?

Kotlebovoličov by som rozdelil do troch kategórií, prvú tvoria tí, ktorí sú presvedčení, že len extrémisti a fašisti sú to jediné, správne riešenie a budú to tvrdiť za každú cenu. S týmito niečo riešiť  absolútne nemá význam nakoľko je to len strata času.

Druhú skupinu tvoria tí, čo sú ochotní o tejto problematike diskutovať, no aj tak každý rozhovor zakončia slovami: ,,aj tak ho budem voliť”. Zmeniť zmýšľanie tejto skupiny je možné. Viem to z vlastnej skúsenosti, no zabralo mi to veľmi veľa času a úsilia.

Tretia skupina sú nerozhodnutí a tí, ktorým ,,je to jedno”. U tejto skupiny je najdôležitejšie, aby sa im venovali najmä rodičia a učitelia. Ide totiž o to, že to, že im to je jedno neznamená, že nebudú voliť. Znamená to, že sa ,,stočia” na tú stranu, ktorá sa na nich nalepí ako prvá a keďže – ako som písal vyššie – trávia veľa času na Facebooku kde na nich letí jeden HOAX za druhým, tak si môžete domyslieť, ako asi to dopadne, keď nebudú mať možnosť spoznať druhú stránku veci.

Ako s mladými správne komunikovať?

Za najzásadnejšiu vec považujem to, že musia mať pocit rovnocennosti s tým, kto tvrdí opak. Ak budú mať pocit menejcennosti, ich presvedčenie to len posilní.

Keď som vyššie napísal, že úspešná debata s druhou skupinou zaberie veľa času, nemyslel som tým deň, týždeň ani mesiac, ale rok. Presne toľkoto mi trvalo kým som z dievčaťa ktoré tvrdilo, že bude voliť Mariána Kotlebu lebo sa jej páčia jeho riešenia ale zároveň bola ochotná komunikovať, dostal vetu: ,,Bože to je kok..”

Dôležitý je tlak od rodičov aj učiteľov založený na faktoch a porovnaniach s minulosťou.

Som presvedčený že rok, ktorý som sa snažil zmeniť názor spomínaného dievčaťa, mohol byť oveľa kratšia doba, ak by sa s ňou o danej téme rozprávali rodičia aj učitelia, nakoľko minimálne dvaja (učitelia) o jej presvedčení vedeli a rodičia ju ťahali skôr na opačnú stranu ako ja. Tým však nechcem povedať, že učitelia mali zahodiť učivo a na hodinách sa venovať len jej, ale 5 minútová debata počas toho, ako ho (M. Kotlebu) napríklad cez hodinu spomenula, by nezaškodila.

Osvienčim nepomôže..

..ak nebudeme konkrétnejší..

Už viackrát spomínané dievča sa zúčastnilo aj exkurzie do Osvienčimu v novembri tohto roku. Nesúhlasím s tvrdeniami, že exkurzie do koncentračných táborov zmenia myslenie mladých ľudí. Celá táto myšlienka sa síce javí ako perfektný nápad, no má jeden ,,menší” problém. Pred ani po exkurzii so žiakmi nikto nevedie rozhovor na danú tému dlhší ako 2-3 minúty a potom to dopadá asi takto:

Takto asi prebiehal rozhovor mňa s daným dievčaťom krátko po návšteve koncentračného tábora:

Ja: No čo, ako to celé vnímaš? 
Ona: Muselo to byť zlé, ale nejako veľmi to na mňa nevplývalo.
Ja: Takže ešte stále chceš voliť Kotlebu?
Ona: Samozrejme že áno.
Ja: A tebe nevadí, že on - podľa toho, čo sa po mňa dostalo - údajne 
tvrdí, že by sa malo zredukovať obyvateľstvo alebo že by sa mali
obnoviť pracovné tábory z minulosti, pretože sa osvedčili?
Ona: No a čo, je mi to jedno, aj tak ho budem voliť. - (následne
sa otočila ku mne chrbtom a ďalej nekomunikovala)

Napriek tomu, že sa môže zdať, že jej to bolo naozaj jedno, ako som neskôr zistil tak ju to jedovalo, no nedokázala si priznať, že jej názor je asi zlý. Celý problém však je, že ak by som jej toto nepovedal ja, tak jej to nepovie nikto. 

Vo veľkom môže názory zmeniť jedine prezident

Aj keď spravidla platí, že extrémisti sú na rozmachu najmä kvôli tomu, že je na Slovensku vysoká miera korupcie a mladým ľuďom sa venuje príliš málo peňazí a času, moje osobné presvedčenie je, že ak niekto/niečo môže skutočne ublížiť extrémistom, tak by to bola strana vedená Andrejom Kiskom. Medzi mladými ľuďmi (a nie len medzi nimi) je totiž oveľa váženejší ako M. Kotleba. To isté platí aj o kotlebovoličoch “druhej a tretej kategórie”.

Galéria mojich fotiek z Osvienčimu:

 


Blogy-MarekMach