Aron sa narodil v roku 1895 v židovkej rodine ako jedno z ôsmich detí. Už ako 11-ročný prišiel o svojho otca. Neskôr ako obchodník, ktorý vyvážal domáce potraviny a cestoval naprieč Európou, mal možnosť sledovať, ako sa radikalizujú pomery.
Ihneď po rakúskom anšluse zachránil skupinu 28 židovských utečencov z okolia Kittsee, ktorých vysídlili do Maďarska a dostal ich na Slovensko, pretože inak by skončili v tábore Dachau. V tom čase dal taktiež vybudovať stanový tábor pre stovky Židov, ktorých zhromaždil pri Dunajskej Strede a pomáhal im dostať sa do Palestíny.
V čase, keď Nicholas Winton začal transporty detí do Anglicka, nadviazal kontakt s jeho zástupcom v Prahe a dohodol sa s ním, že z Bratislavy vycestuje skupina židovských detí. Toto aj splnil, všetkým vybavil potrebné doklady a zariadil, aby sa v Prahe pripojili k deťom z Wintonovho vlaku. Tí sa v júni dostali do Londýna a vojnu prežili v Anglicku.
Neskôr sa zistilo, že medzi nimi bol aj dnešný hlavný rabín v Jeruzaleme Tibor Weiss, londýnsky rabín Kurt Stern či dlhoročný reportér Jerusalem Post Paul Kohn, ktorý patrí medzi legendy izraelskej žurnalistiky.
V roku 1939 prenajal 2 parníky. Tie odišli z bratislavského prístavu spolu s takmer 1600 židovskými utečencami. Po Dunaji mierili do bulharského mesta Ruse, kde mali prestúpiť na vlak do Varny. Pôvodný plán bol, že plavba potrvá 6 dní. Problém však nastal s bulharskými pohraničníkmi, tí loď zastavili a chceli ju poslať späť a nepomohli im ani libérijské víza. Po 4 týždňoch strávených v medzinárodných vodách sa Grünhutovi podarilo presvedčiť Bulharské a dokonca aj Britské úrady, ktoré im povolili pokračovať v plavbe. Po viac ako 80 dňoch sa dostali do vytúženého cieľa, kde Grünhut vybavil utečencom vstupné víza na územie Palestíny.
Život počas vojny a po vojne
Grünhut počas vojny pôsobil v Bratislave v tzv. Judenrate a bol činný v židovskom odboji. V roku 1944 sa však sám dostal do ohrozenia a bol preto nútený odísť do Budapešti, kde sa skrýval v bývalej budove československej ambasády. Tu spolu s ďalšími Židmi prežil až do príchodu vojsk Sovietskeho zväzu.
Po vojne sa zaslúžil o obnovu židovskej obce a začal pomáhať Židom, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov, avšak komunistický puč ho prinútil odísť z Československa. Za dramatických okolností sa dostal do Maďarska a odtiaľ následne do Rakúska.
Po zásahoch štátnej moci, ktorá sa rozhodla zbúrať židovské geto sa prislúžil o prenesenie časti židovskej Bratislavy do Izraela, kde aj on začal svoj nový život. Sám potom financoval projekt výstavby novej Synagógy a Ješivy, ktorá dostala názov Pressburg.
Grünhut sa koncom 60-tych rokov zasadil o to, aby jeho záchrancovi udelili najvyššie izraelské vyznamenanie Spravodliví medzi národmi.
Zdroj: arongrunhut.org