V tomto článku sa pokúsim čo najjednoduchšie zhrnúť, ako vzniká vláda, na aké druhy delíme demokraciu, čo to demokracia vlastne je a aj to, aký je rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, či pravicou a ľavicou. Úlohou článku nie je poskytnúť čo najviac informácií, ale uviesť „ničnetušiaceho“ do obrazu.
Demokracia a jej druhy
Ako je vidieť vyššie na schéme, tak demokracia sa delí na priamu a nepriamu (zastupiteľskú). V priamej demokracii o všetkom rozhodujú priamo občania. Tá sa však vznikom veľkých štátov stala takmer neuskutočniteľnou a preto dnes slúži len ako doplnok nepriamej demokracie (napríklad na referendom, v ktorom občania môžu vyjadriť ich názor/presvedčenie o danej otázke). V niektorých štátoch dopĺňa nepriamu demokraciu viac, v iných menej. V nepriamej demokracii si občania volia svojich zástupcov (napr. poslancov do parlamentu).
Nepriamu demokraciu ďalej delíme na parlamentnú a prezidentskú. Rozdiel je napríklad v tom, kto navrhuje ministrov a pod. Prezidentská demokracia je napr. v USA, no po novom aj v Turecku. Prezident je v nej na čele vlády. Keďže na Slovensku máme parlamentnú demokraciu, budem sa ďalej venovať len tej (..a len v takej forme, v akej sa vyskytuje na Slovensku, pretože aj tá sa delí na ďalšie podskupiny).
Ako vzniká vláda a kto je jej súčasťou
Na Slovensku máme každé 4 roky parlamentné voľby. V nich sa volia politické strany do parlamentu. Tie, ktoré získajú viac ako 5% hlasov sa tam nakoniec aj dostanú. V Národnej rade Slovenskej republiky (parlamente Slovenskej republiky) môže a musí byť 150 poslancov (je tu 150 kresiel). Po voľbách sa daných 150 kresiel rozdelí medzi politické strany, ktoré sa dostali do parlamentu podľa toho, koľko percent ktorá strana dostala.
V praxi to vyzerá asi nasledovne:
Poverenie založiť/zostaviť vládu dostane od prezidenta spravidla strana, ktorá získala najviac kresiel. Vo voľbách v roku 2016 to bol Smer-SD. Táto strana, keďže nemá parlamentnú väčšinu (čo by znamenalo, že má viac ako 75 poslancov), tak si musí nájsť koaličných partnerov (= strany, ktoré jej pomôžu zostaviť vládu). V prípade, že by si ich nenašla, tak poverenie zostaviť vládu dostane pol. strana, ktorá získala druhý najväčší počet kresiel v parlamente – v tomto prípade by to bola SaS. Nakoľko si však Smer-SD našiel koaličných partnerov (stranu SNS, Most-Híd a Sieť), tak zostavil vládu. Vládu tvorí 14 ministrov na čele s premiérom.
Pozrite si tiež: Sú kotlebovci fašisti?
Vláda musí mať dôveru parlamentu
Na to, aby mohla vláda vládnuť, musí mať dôveru parlamentu. Znamená to, že pri vyjadrovaní dôvery vláde, musí dôveru vyjadriť najmenej 76 poslancov, čo je dôvod, prečo vládna strana (politická strana, ktorá vládne sama a má viac ako 75 poslancov), či vládna koalícia (viac strán, ktoré vládnu a spoločne majú viac ako 75 poslancov) musí mať aspoň 76 poslancov. V opačnom prípade vláda padne.
Kto navrhuje zákony?
Zákon môže predložiť ktorýkoľvek poslanec národnej rady, výbory národnej rady či vláda. Následne sa hlasuje o návrhu zákona – o tom, či sa predloží NR SR ako zákon ako taký. K tomuto hlasovaniu je potrebné aby sa v NR SR nachádzalo najmenej 39 poslancov, z ktorých aspoň polovica musí návrh podporiť (väčšinové hlasovanie). V opačnom prípade sa o zákone nebude ďalej rokovať. Ak návrh podporia, tak sa o ňom bude ďalej rokovať v NR SR.
Následne po prerokovaní pripomienok k zákonu sa hlasuje o návrhu ako celku, ktorý ak podporí viac ako 75 poslancov (parlamentná väčšina), tak prejde. Ešte ho však musí podpísať prezident. Ak sa prezident rozhodne opačne (vetuje daný zákon), tak sa hlasuje o pripomienkach prezidenta (napr. ak mu v zákone niečo vadilo, tak sa rokuje o tom, či sa to z neho odstráni) a na jeho opätovné obnovenie je potrebný súhlas aspoň 76 poslancov. Ak sa prezident znovu rozhodne zákon nepodpísať, tak začne platiť bez jeho podpisu.
Trochu iné je to pri návrhu zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Tú musí podporiť ústavná väčšina, čiže 90 poslancov (to isté platí aj po vetovaní zákona).
Čo je koalícia a čo opozícia?
Koalícia je súbor vládnucich strán – strán ktoré podpísali koaličnú zmluvu. Tieto strany (resp. ich nominanti na ministerstvách – ministri) spravidla rozhodujú o tom, čo sa v tomto štáte deje, môžu samé rozhodnúť o tom, ktorý zákon chcú, a ktorý nie. Opozíciu tvoria strany, ktoré nie sú v koalícii. Môžu síce navrhovať zákony, no bez podpory koalície im neprejdú. Úlohou opozície je kontrolovať vládu.
Aký je rozdiel medzi pravicou a ľavicou?
Pravica a ľavica sú základné druhy orientácie politických strán. Veľmi zjednodušene povedané, pravica presadzuje skôr to, aby boli veci v štáte súkromné a ľavica to, aby boli štátne. Ľavica reprezentuje záujmy nižších vrstiev, čiže uprednostňuje záujmy pracujúcich pred záujmami vlastníkov. Pravica presadzuje slobodné podnikanie a hodnotu jednotlivca voči kolektívu.
