Druhá svetová vojna bola bezpochýb najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva. Aké boli okolnosti jej vzniku, čo jej predchádzalo a čo naopak nasledovalo bezprostredne po nej?
Na konci dvadsiatych rokov minulého storočia vypukla veľká hospodárska kríza, ktorá bola zlomovým bodom pre Adolfa Hitlera aj jeho stranu NSDAP. Kríza sa zhoršovala, počet nezamestnaných rástol a nacisti celú situáciu využili na svoju propagandistickú kampaň.
O pár rokov neskôr, konkrétne v roku 1933, vyhrala Hitlerova NSDAP voľby. Spolu s DNVP (Deutschnationale Volkspartei) vytvorili koalíciu a Hitler sa stal kancelárom. S koaličnou vládou však Hitler nebol spokojný, a tak urobil všetko pre to, aby si zaistil vládu jednej strany. O rok neskôr spojil kancelárske funkcie s prezidentskými a prijal titul „Führer“. Je dôležité spomenúť, že Hitler na získanie svojej moci a presadenie totalitného režimu využil demokratické prostriedky – voľby.
Jeho ambície boli veľké a na ich realizáciu potreboval veľkú armádu. S tým však prišiel problém. Budovanie veľkej armády malo totiž Nemecko zakázané kvôli mierovým zmluvám, ktoré vznikli po prvej svetovej vojne. Hitler sa rozhodol tieto zmluvy porušiť a napriek obmedzeniam začal s budovaním nemeckej armády – Wehrmachtu. S týmto obdobím sa spája aj tzv. „noc dlhých nožov“, kedy príslušníci SS odstránili desiatky nepohodlných dôstojníkov.
Podporte naše občianske združenie.
Vďaka vašej pravidelnej podpore už od 1€ dokážeme rozvíjať naše aktivity a šíriť osvetu medzi mládežou. Ako prejav vďaky za vašu podporu vám zároveň pošleme darček podľa vášho výberu.
Chcem podporiťHitler sa začal usilovať o rozšírenie svojho územia a to agresívnou politikou. V roku 1938 anšlusom pripojil Rakúsko k Nemecku. Pre Hitlera boli zaujímavé aj územia Česko-Slovenska, konkrétne Sudety, ktoré ležali na hraniciach s Nemeckom. Hitler trval na tomto území, a tak sa v Mníchove stretol s predstaviteľmi Francúzska, Británie a Talianska, kde podpísali Mníchovskú dohodu, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť Sudety Nemecku.
V roku 1939 vznikol na našom území satelit Nemecka – Slovenský štát a na území Čiech okupačný režim Protektorát Čechy a Morava.
Hitlerovi však tieto ústupky nestačili a 1. septembra roku 1939 napadlo nacistické Nemecko spolu so Slovenským štátom Poľsko. Týmto aktom sa oficiálne začala druhá svetová vojna. 3. septembra už Nemecku vyhlásili vojnu Francúzsko aj Veľká Británia.
O dva týždne sa k útoku na Poľsko pridal na základe predchádzajúcej dohody s nacistami aj Sovietsky zväz.
Po Poľsku napadlo Nemecko aj Dánsko a Nórsko. Neskôr Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. V roku 1941 Hitler spustil operáciu Barbarossa a napadol Sovietsky zväz. Tým sa situácia radikálne zmenila a z Nemecka sa stal nepriateľ Sovietskeho zväzu. Následne bolo vytvorené spojenectvo USA, Británie, Francúzska a Sovietskeho zväzu proti osi Berlín-Rím-Tokio.
6. júna 1944 nastalo vylodenie spojencov v Normandii, čím sa otvoril druhý front. V roku 1945 sa na konferencii v Jalte stretla veľká trojka: Roosvelt, Churchill a Stalin aby rokovali o vojenských akciách, ale aj o povojnovom usporiadaní sveta. Nemecku sa situácia začala vymykať spod kontroly. Adolf Hitler toho istého roku, keď Sovieti napadli Berlín, spáchal samovraždu a o pár dní na to nemecké vojská kapitulovali.
Vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945 kapituláciou nemeckých vojsk. Úplný koniec vojny nastal 2. septembra toho istého roku po tom, ako americké letectvo zhodilo na Hirošimu a Nagasaki atómové bomby ako reakciu na útok na Pearl Harbor.
Už na konferencii v Jalte, spomínanej vyššie, sa spojenci dohodli na rozdelení Nemecka. To sa po vojne delilo medzi 4 okupačné zóny. Problém nastal, keď západ podporoval liberálnu trhovú ekonomiku a Sovietsky zväz chcel z Nemecka vytvoriť ďalšiu socialistickú krajinu. V tomto období situácia medzi západom a východom eskalovala a začal sa formovať konflikt zvaný Studená vojna.
