Prezident Slovenského štátu, Jozef Tiso, osoba, na ktorú má väčšinová spoločnosť vyhranený názor. I napriek tomu sa však nájdu takí, ktorí tvrdia, že konal ako musel. Aké sú teda fakty?
Historik Ivan Kamenec v monografii Tragédia politika, kňaza a človeka píše, že komunisti, ktorí vo voľbách v roku 1946 utrpeli porážku, chceli súd s Jozefom Tisom využiť v boji proti Demokratickej strane.
Druhá stránka veci je, že samotný Jozef Tiso počas celého súdneho procesu ani raz neprejavil ľútosť a taktiež si odmietal pripustiť akúkoľvek vinu.
Jozef Tiso proti Židom vystupoval už pred vojnou
Najčastejší argument obhajcov Jozefa Tisa je, že deportácie neorganizoval on a že o tom, čo sa deje v koncentračných táboroch ani nevedel.
Jozef Tiso však ešte ako predseda autonómnej vlády rozhodol o násilnom vyvezení židovských občanov na územia odstúpené Maďarsku.
„Aj keď celá akcia skončila krachom a sám premiér ju behom 12 hodín odvolal, svojou brutalitou a protizákonnosťou naznačila – a nielen postihnutým židom – nastupujúce metódy vládnutia na Slovensku,“ uvádza Kamenec.
Zaviedol totalitný režim
Po vyhlásení slovenskej autonómie sa musela väčšina politických strán spojiť s HSĽS. Socialistické a židovské strany a taktiež aj Slovenská národná strana boli zakázané.
Jozef Tiso taktiež nemal problém s útočením na (vtedy už) bývalé politické strany:
…20 rokov boli pri válove. Musia sa zmieriť s tým, keď im národ teraz hovorí: vy ostanete teraz pekne ticho a ticho znamená utiahnuť sa, držať pekne jazyk za zubami…
Hajloval rovnako ako aj ostatní fašisti
Na sociálnych sieťach pri debatách o Jozefovi Tisovi často zaznieva argument, že nemohol byť fašistom, ak nehajloval. Problém je, že to nie je pravda. Tiso Hajloval rovnako ako aj ostatní fašisti.
Obhajoval útočenie na Židov
Jozef Tiso mal viacero protižidovských výrokov. Podľa Kamenca tým chtiac-nechtiac pomáhal roztáčať kolotoč radikálneho antisemitizmu na Slovensku.
Národu nedám zahynúť pre židovskú pospolitosť. Mne je národ viac ako židia, čo by ich bolo koľko. Keď vidím, že národ by mohol utrpieť škody, vtedy si po kresťansky poviem: Najprv seba a potom teba. Nič nespravodlivého sa tu nerobí.
Jozef Tiso, 1939
V čase, keď už bolo z územia Slovenského štátu vyvezených 55-tisíc Židov v Holíči vyhlásil:
Slovák zhoď, zbav sa svojho škodcu!
Jozef Tiso, 1942
Podpisoval najtvrdšie protižidovské zákony v Európe
Židov najprv zbavili základných práv, ukradli im majetok a nakoniec ich zbavili aj občianstva. Deportácie do Osvienčimu boli až posledným štádiom postupnej degradácie Židov.
Tiso ako premiér (do októbra 1939) dobrovoľne podpisoval všetky vládne nariadenia namierené proti Židom. Taktiež podpísal dva dôležité protižidovské ústavné zákony.
Ústavný zákon zo septembra 1940 dával vláde na jeden rok plnú moc riešiť židovskú otázku a zákon z mája 1942 umožnil vysťahovanie Židov a taktiež ich zbavoval slovenského štátneho občianstva.
„Jozefa Tisu ako politika, no ani ako kňaza a človeka nemožno z priebehu holokaustu na Slovensku vyňať. Evidentná tu bola jeho právna, politická a najmä morálna zodpovednosť,“ tvrdí Kamenec.
Takisto zástupca Štátneho sekretariátu Vatikánu Domenice Tardini povedal v roku 1942: „Neviem, či zákroky dokážu zastaviť bláznov! A blázni sú dvaja: Tuka, ktorý koná, a Tiso, ktorých nechá konať.“
Zo Slovenského národného povstania obvinil Židov
Vypuknutie SNP Tisa údajne sklamalo a nikdy sa s ním nestotožnil, no prekvapujúce sú najmä Tisove veľké prejavy náklonnosti k Nemcom, ktorý povstanie potlačili. Tiso po povstaní odoslal Adolfovi Hitlerovi prejav, v ktorom napísal:
V radosti a vo vďake so mnou spojený národ slovenský prejavuje Vašej Excelencii želanie, aby podobné požehnané úspechy sprevádzali heroické boje Veľkonemeckej ríše za život a česť svojho národa.
Často spomínaný mýtus je, že vyznamenával preto, aby zachránil dve slovenské mestá pre úplným zničením. Podľa Kamenca však neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by toto potvrdzoval. Namiesto toho existuje list, ktorý napísal Tiso pápežovi Piovi XII., v ktorom o povstaní píše ako o akcii Čechov a Židov:
Česi a Židia, ktorí sa mali počas piatich rokov existencie Slovenskej republiky dobre, koncom augusta tohto roku sa otvorene spojili s nepriateľskými parašutistami rôznych národností.
Jozef Tiso bol nacistom verný až do úplného konca
Koncom decembra 1944 Tiso tvrdil, že verí, že majú pravdu a bol presvedčený, že „v spojení s Veľkonemeckou ríšou“ privedú boj k úplnému víťazstvu.
Takmer to isté povedal aj v marci ďalšieho roku, keď do konca Tretej ríše zostávalo niekoľko dní. Taktiež v čase, keď už bol Hitler mŕtvy (začiatkom mája 1945) odoslal jeho nástupcovi – Karlovi Dönitzovi – telegram, v ktorom potvrdzoval vernosť Slovenska Nemecku.
Zdroj: Aktuality.sk
