Mauthausen-Gusen

Mauthausen bola veľká skupina koncentračných táborov, ktoré boli vybudované v blízkosti dedín Mauthausen a Gusen v Hornom Rakúsku. Celá výstavba sa však začala jedným táborom, ktorý bol vystavaný neďaleko dediny Mauthausen. Krátko po výstavbe sa začal rozširovať a neskôr tvoril jeden z najväčších komplexov pracovných táborov v Nemeckom ovládanej Európe.

GusenII_aerial.jpg

Gusen I a II – wikipédia

Skupinu táborov tvorili 4 hlavné podtábory a vyše 50 ďalších ,,pobočiek“, kde boli väzni využívaní ako otroci. Tábory Mauthausen aj Gusen boli ako jediné v Európe určené pre ,,nenapraviteľných politických protivníkov ríše“. Do celého komplexu však patrili taktiež kameňolomy, muničné továrne, bane, zbrojovky a továrne na výrobu stíhačiek Me 262 a tvorili tak jeden z prvých veľkých komplexov koncentračných táborov v nacistickom Nemecku. Zároveň boli jedny z posledných, ktoré spojenci oslobodili.

Ako sa komplex vyvíjal?

Tábor začali budovať v lete roku 1938 väzni z koncentračného tábora Dachau. Finančné prostriedky na vybudovanie Mauthausenského tábora pochádzali z rôznych zdrojov, vrátane peňazí, ktoré boli zobraté väzňom koncentračných táborov, či peňazí z Nemeckého Červeného kríža alebo úverov z bánk.

Záznam Jerza Kazmirkiewicza.jpg

Záznam poľského väzňa – wikipédia

Koncom roku 1938 tu bolo uväznených už vyše 1 000 väzňov a o rok neskôr viac, ako 3 000. V tom čase už začala výstavba nového tábora v Gusene. Tento tábor bol dokončený v máji roku 1940 a prvé transporty väzňov sem prišli 25. mája 1940.

V priebehu roku 1942 dosiahla výrobná kapacita oboch táborov svoj vrchol. Gusen sa rozšíril o centrálny sklad SS, kde sa triedil a do Nemecka odosielal rôzny tovar z okupovaných území. V marci 1944 bol bývalý sklad SS prestavaný na novú pobočku a tá až do konca vojny slúžila ako improvizovaný koncentračný tábor, v ktorom sa nachádzalo asi 15 000 väzňov.

Nárast počtu ,,pobočiek“ síce bol obrovský, no počet väzňov sa zvyšoval ešte rýchlejšie a tak sa počet ľudí, ktorí sa museli deliť o jednu postel vyšplhal z 2 v roku 1940 až na 4 v roku 1945.

Začiatkom roka 1945 v celom komplexe pracovalo okolo 85 000 väzňov. Za celú existenciu tábora tu zahynulo asi 320 000 ľudí.

Kto boli väzni?

16387041_1208524279262519_2698265716040926558_n

Do roku 1940 tvorili najväčšie skupiny väzňov nemeckí, rakúski a česko-slovenskí socialisti, komunisti, anarchisti, homosexuáli a Rómovia. Ďalej tiež Svedkovia Jehovovi, ktorých odsúdili za úplné odmietnutie prísahy oddanosti Hitlerovi a ich absolútne odmietanie zapojenia sa do akejkoľvek vojenskej služby.

Začiatkom roka 1940 presunuli do komplexu veľký počet Poliakov. Prvé transporty boli zložené najmä z umelcov, vedcov, skautov a profesorov. Vzdelanci a politickí väzni tvorili až do skončenia vojny najpočetnejšiu skupinu väzňov. Taktiež sa do Mauthausenu a jeho pobočiek dostali veľké skupiny španielskych republikánov. Najväčšia z týchto skupín dorazila do Gusenu v januári 1941.

Po začiatku sovietsko-nemeckej vojny začali do tábora prichádzať sovietsky zajatci. Tí boli medzi prvými, ktorí boli zabití v plynových komorách, ktoré boli postavené začiatkom roku 1942.

Maďarskí a holadnskí Židia začali do komplexu prichádzať v roku 1944. Väčšina z nich zomrela na následky ťažkej práce, zlých podmienok alebo po zhodení zo steny mauthausenského kameňolomu.

Po tom, ako Auschwitz prestal prijímať nových väzňov, boli vození do Mauthausenu. Spolu prišlo do komplexu z iných koncentračných táborov v posledných mesiacoch jeho prevádzky viac ako 23 000 väzňov.


Zdroj