Oskar Schindler – obchodník, ktorý zachránil viac ako tisíc Židov

Oskar Schindler bol obchodník, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil viac ako 1 000 Židov pred deportáciou do Osvienčimu.

Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 vo Svitavách na Morave. Počas svojho života pracoval v otcovej firme zaoberajúcej sa výrobou poľnohospodárskych strojov, neskôr si otvoril autoškolu a po absolvovaní obchodných škôl predával štátne pozemky. Slúžil tiež v československej armáde.

V roku 1936 začal Schindler pracovať pre Úrad vojenského zahraničného spravodajstva nemeckých ozbrojených síl. Do hitlerovej NSDAP vstúpil päť mesiacov po anexii Sudet. Ako sa mu však s týmto príbehom podarilo zachrániť tisíc Židov pred deportáciou?

Schindlerova nemecká továreň na smaltovaný riad

Schindler sa po nemeckej invázii a okupácii Poľska presťahoval zo Svitáv do Krakova, kde kúpil spoločnosť Rekord vyrábajúcu smaltovaný riad. Tú pred ním vlastnili Židia, vďaka čomu mohol pri nákupe využiť nemeckú okupačnú politiku árijizácie. Spoločnosť premenoval na Deutsche Emalwarenfabrik Oskar Schindler (Nemecká továreň na smaltovaný riad Oskara Schindlera).

Hoci Schindler mal v Krakove ďalšie dve továrne, v tejto zamestnával len židovských zamestnancov z neďalekého krakovského geta. V čase najväčšieho rozmachu, v roku 1944, tu pracovalo asi 1 700 ľudí, z ktorých najmenej 1 000 boli židovskí robotníci, ktorých Nemci po likvidácii krakovského geta v marci roku 1943 vysídlili do koncentračného tábora Plaszow.

O tom, že väzni umiestnení v Schindlerovej továrni boli vystavení zverstvám v koncentračnom tábore Plaszow, Schindler vedel. Využíval preto osobnú diplomaciu spoločne s úplatkami na to, aby zabezpečil ich bezpečnosť. Vybavil napríklad, aby boli deportovaní až koncom roka 1944. K továrni tiež pripojil divíziu zbrojného inžinierstva, a tak mohol argumentovať, že židovské pracovné miesta sú životne dôležité pre nemecké vojenské úsilie.

Továreň ako podtábor tábora smrti

Schindler po označení Plaszowa za tábor smrti presvedčil nemecké jednotky SS, aby z jeho továrne urobili podtábor. Okrem približne 1 000 židovských robotníkov, ktorí boli zaradení ako továrenskí robotníci, Schindler v továrni ubytoval aj 450 Židov z iných blízkych tovární, čím ich ochránil pred vraždením, ktoré v tábore Plaszow fungovalo na dennej báze.

Príslušníci SS a polície ho za to podozrievali z protiprávneho konania a poskytovania nelegálnej pomoci Židom. Počas toho, ako vlastníl spoločnosť Deutsche Emalwarenfabrik Oskar Schindler ho nemeckí príslušníci SS a polície zatkli až trikrát, no ani raz ho nedokázali obviniť.

Presunutie závodu na Moravu

Po tom, ako SS koncom roka 1944 premiestnila Židov z továrne do tábora Plaszow, Schindler požiadal o povolenie presunúť svoj závod na Moravu a otvoriť ho výhradne ako zbrojársky. Počas toho pripravil spoločne s jeho asistentom niekoľko zoznamov židovských väzňov, ktorí mali v tejto novej továrni pracovať. Tie sú dnes známe ako „Schindlerov zoznam“.

Schindler následne požiadal o klasifikáciu novej fabriky ako podtábora koncentračného tábora Gross-Rosen a tým umožnil Židom na „Schindlerovom zozname“, ktorí by inak zostali v koncentračných táboroch, prežiť.

Napriek tomu, že závod na Morave bol známy ako zbrojársky, za osem mesiacov vyrobil len jeden vagón ostrej munície. To bolo možné vďaka tomu, že Schindler obhajoval existenciu továrne uvádzaním falošných výrobných čísel. Závod opustil až v čase, keď tábor oslobodili sovietske vojská.

Schindlerov život po vojne

Schindler a jeho manželka Emilie žili až do roku 1949 v Nemecku a neskôr sa presťahovali do Argentíny. Schindler sa v roku 1957 sám vrátil naspäť do Nemecka, kde v roku 1974 zomrel bez peňazí a takmer neznámy. Mnohí z tých, ktorým v živote pomáhal, sa následne presadili za to, aby bol pochovaný v Izraeli.

Oskarovi a Emílii Schindlerovým udelil v roku 1993 titul „Spravodliví medzi národmi“ na počesť ich pokusov o záchranu Židov počas holokaustu s veľkým osobným rizikom.

^{Zdroj: ushmm.org}