Postavenie Rómov v Slovenskom štáte

Fašistický Slovenský štát neperzekuoval len Židov, ale rovnako tak aj ostatné menšiny, ktoré sa nachádzali na jeho území. Medzi jednu z nich patrila aj tá rómska. Aké mala postavenie, ako sa k nej štát správal a aké to má dopady na súčasnosť?

V Slovenskom štáte žilo asi 100 000 Rómov. Zákony, ktoré boli voči nim namierené vychádzali priamo z Ústavy a často mali rozdielny regionálny prístup.

25. septembra 1939 bol prijatý jeden z diskriminačných zákonov, ktorý občanov delil na 2 kategórie. Jednou z nich boli štátni občania a druhou „cudzie živly“, ktoré sa nemohli stať občanmi Slovenského štátu. V prístupe k Rómom však formálne platil dvojaký prístup. Rómovia sa delili na tých, ktorí mali prácu a žili usadlým spôsobom života a „Cigánov“, ktorí žili kočovným spôsobom života a práci sa vyhýbali.

V roku 1940 bola prijatá vyhláška, ktorá vôbec prvýkrát priamo charakterizovala slovo „Cigán“ ako osobu, ktorá „má oboch rodičov cigánov, ktorá žije životom kočovným alebo usadlým síce, avšak sa vyhýba práci“. V skutočnosti však neexistovali dáta o tejto etnickej skupine. Ďalším problémom bolo, že to, kto sa bude považovať za „Cigána“ a kto za Róma určovali lokálne úrady a rozhodovať o tom mohli de-facto ako chceli.

Hoci sa pôvodne Rómske obyvateľstvo rozdeľovalo na dve skupiny, z ktorých jedna mala pociťovať iný prístup ako druhá, nebolo tomu tak. Opatrenia, ktoré sa mali vzťahovať na „Cigánov“ v konečnom dôsledku postihovali celú rómsku menšinu a teda aj tých, ktorí žili usadlým spôsobom života a mali prácu.

Pozrite si tiež: Fakty o Jozefovi Tisovi

Rómovia v armáde

V roku 1940 už bol prijatý zákon, ktorý plošne posudzoval Rómov v armáde. Jeho cieľom bolo úplne ich z nej vyčleniť. Rómovia tak boli pozbavení možnosti stať sa vojakmi a tých, ktorí nimi už boli pozbavili hodností a boli z armády presunutí do pracovných skupín.

Cigánov šikanovali do pracovných jednotiek. Namiesto pušiek dostali krompáče a lopaty a zadeľovali ich na najťažšie a najšpinavšie práce. Zažívali častý posmech, buzerovanie a šikanovanie.

Jozef Cína

Úmyselná segregácia Rómov

20. apríla 1941 bola Ministerstvom vnútra na čele s Alexandrom Machom prijatá vyhláška „O úprave niektorých pomerov Cigánov“. Na základe nej bolo nariadené, aby boli odstránené obydlia Rómov z okolia štátnych ciest a aby boli presunutí na oddelené územia ďaleko od obcí. Prostredníctvom týchto úkonov mali byť Rómovia úplne separovaní. Avšak táto časť vyhlášky pôvodne nebola naplnená. Dôvodom bolo predovšetkým to, že obce nedisponovali miestami, na ktoré by mohli Rómov segregovať a tiež fakt, že Rómovia mali spolu s ostatními obyvateľmi obcí dobré vzťahy.

Na základe toho Ministerstvo vnútra vydalo niekoľko dokumentov, ktoré požadovali jej naplnenie. V roku 1943 už ministerstvo výraznejšie naliehalo na splnenie požiadavok a zároveň žiadalo hlásenia o tom, do akej miery boli nariadenia realizované. Okrem toho tiež požadovalo zoznamy Rómov, ktorí mali byť poslaní do koncentračných táborov.

Vyháněli nás z domků. Velitel četníků oznámil našemu tatínkovi, že podle zákona toho a toho nebude cikánsky živel trpěn mezi řádnym občánstvem a musí se vystěhovat z blízkosti obcí a veřejných cest do odlehlých míst, aby nešířil nákazu a nebudil pohoršení.

Elena Lacková

Po zániku Slovenského štátu zostal zákon, ktorý sa týkal vysťahovania Rómov v platnosti a vo februári 1948, kedy zaniklo súkromné vlastníctvo a nastúpil socializmus, nikto neriešil, na akých pozemkoch Rómovia žijú. Celá téma sa potom začala opätovne riešiť až po Nežnej revolúcii v roku 1989.

Zdroj: Text vychádza z bakalárskej práce Bibiány Kleinovej